Kliešte nie sú hmyz ako si mnohí myslia, patria totiž  k pavúkovcom. Majú dokonale vyvinuté zmysly. Človeka, či zviera vycítia na diaľku. Samice po nacicaní zväčšia svoju objem niekoľkonásobne.   Kliešte však neútočia iba v lete, no i v zimnom období. Pre človeka aj zviera môžu byť veľmi nebezpečné.

Klimatické zmeny spôsobili, že sa v poslednom období šíria rôzne nebezpečné patogény viazané na kliešte. Tie môžu spôsobiť vážne ochorenia u ľudí i zvierat, ako kliešťová encefalitída,  či borelióza. Nebezpečné patogény je potrebné rýchlo diagnostikovať v krvi nakazených ľudí a zvierat.

Keď sa kliešť prisaje na pokožku človeka, či zviera ani to ani to nepostrehneme. Dôvodom je, že vďaka látkam v slinných žľazách eliminujú všetky procesy, ktorými sa telo bráni pred parazitmi a vytvorí si priestor na cicanie.

Kliešť tak vírusy a baktérie, ktoré má v sebe posúva do tela človeka alebo zvieraťa. Vedci sa pokúsili identifikovať látky, ktoré kliešť využíva a pripraviť proti ním vakcínu.  Imunitný systém  by si po zaočkovaní mal poradiť sám.

Slovenskí vedci pracovali na vakcíne proti zákerným kliešťom. Jed Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ  (ASFEU)  schválila projekt na výskum, ktorý realizoval Ústav zoológie Slovenskej akadémie vied spolu s Virologickým ústavom SAV a Ústavom molekulárnej biológie SAV ešte v novembri 2010.  

Vo vybraných lokalitách  v okolí Bratislavy robili dve vegetačné sezóny robili prieskum zamorenia kliešťami. Kliešte testovali viacerými metódami na prítomnosť rôznych patogénov.  Na projekte pracoval ajLadislav Roller z Ústavu zoológie SAV.  Slovenskí výskumníci zhromaždili údaje pre databázu širokého spektra genotypov infekčných baktérií, z ktorých  pripravovali citlivé bio-čipy a detekčné DNA testy na rýchlu diagnózu patogénov. Vďaka unikátnym molekulárnym a imunologickým metódam spracovali postup pre vývoj vakcíny proti prenosu patogénov z kliešťov do krvi ľudí a zvierat.