Obojživelníky s názvom albanerpetontidy žili na zemi 165 miliónov rokov. Vymreli pred dvoma miliónmi rokov. Sedeli na strome a čakali na korisť. Lovili vďaka vystreľovacieho jazyka, podobne ako to robia chameleóny. Ich zachované telo .Vedci mohli zachované telo obojživelníka preskúmať vďaka jeho zakonzervovaniu v jantári.  Fosílie sa nachádzajú v Severnej Amerike, Európe či Ázii.

V medzinárodnom tíme, ktorý skúmal živočícha bol i evolučný biológ a paleontológ z Univerzity Komenského (UK) Andrej Čerňanský. ktorý pôsobí na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty UK. Magisterské štúdium absolvoval na Katedre geológie a paleontológie PriF UK a v roku 2011 tam absolvoval aj doktorandské štúdium. Pôsobil na SAV a  v roku 2012 Humboldtovo štipendium a pracoval na Senckenbergovom výskumnom inštitúte vo Frankfurte nad Mohanom. Publikoval  mnoho vedeckých článkov.

Prvýkrát sa podarilo  živočíchov preskúmať v plnej kráse až vďaka mjanmarskému kriedovému jantáru. Jantár z Mjanmarska je datovaný na 99 miliónov rokov a uchoval už fosílie hmyzu, škorpiónov, rastlín či dinosaurích pierok.

Zvieratá žili pred 99 miliónmi rokov majú zachované i mäkké tkanivá ako napríklad očné viečka a viditeľné sú i zvyšky jazyka., no vyzerajú akoby zomreli iba nedávno. „V paleontológii je to skutočne unikátne,” opísal Čerňanský.

Podľa jeho slov, keď sa človek na takéto nálezy pozerá v mikroskope, tak si musí v duchu občas pripomenúť, že ide o zviera, ktoré žilo pred 99 miliónmi rokov. Vďaka dokonalému zachovaniu v jantári to vyzerá ako niečo, čo zomrelo iba nedávno. „V paleontológii je to skutočne unikátne,”  doplnil vedec. Vedci zistili, že albanerpetontidy nežili pod zemou, ale na stromoch a správali sa ako chameleóny. Mali vystreľovací jazyk, ktorého mechanizmus sa podobá na chameleóny skôr než na akékoľvek obojživelníky. Albanerpetontidy z jantáru predstavujú nový rod, ktorý dostal meno Yaksha peretti. Ich detailnú morfológiu študovali i s použitím počítačovej tomografie.

Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) považuje obezituza epidémiu 21. storočia a za jedno z najzávažnejších chronických ochorení. K najobéznejším patria krajiny Polynézie s viac ako 54 percentami obéznych obyvateľov, nasleduje Irak, USA – 34 percent, Mexiko -28 percent, Veľká Británia -24 percent). V Slovenskej republike je prevalencia obezity okolo 23 percent. Obezita je chronické ochorenie, celoživotné, aj po redukcii hmotnosti  je potrebný zdravý životný štýl.

Najväčšie chyby robia ľudia vo výžive, v zložení stravy aj v množstve a majú aj nedostatok pohybu a príliš veľa času trávia sedením. Až 90 percent pacientov úplne ignoruje, čo im odporúčajú lekári.

Na Slovensku je iba málo špecialistov, ktorí sa venujú  liečbe obezite venujú. A až na zo môže nadviazať bariatrická metabolická chirurgia. V Európskej únii je pre pacientov niekoľko medikamentov na Slovensku je k dispozícii jedený.

V minulosti boli  tri lieky – orlistat, sibutramín a rimonabant. Orlistat bránil vstrebávaniu tukov v čreve, sibutramín tlmil pocit hladu v mozgu, rimonabant tlmil pocit hladu a zvyšoval výdaj energie. Orlistat nebol zakázaný, bol aj voľnopredajný v lekárňach. Aktuálne ho však už nedostať.

Pacienti nevedia regulovať príjem tukov a spôsoboval hnačky. Sibutramín bol stiahnutý z trhu z dôvodu nárastu kardiovaskulárnych príhod. Pri rimonabante  to zase boli problémy s vznikajúcimi depresiami a samovraždami.

Špecialistka na obezitu MUDr. Ľubomíra Fábryová uvádza, že  je momentálne na Slovensku pre pacientov s chronickou obezitou k dispozícii iba jediný liek s dvoma účinnými látkami – naltrexón a bupropión v tabletách.  Potláča chuť a potrebu sa najesť a súčasne tiež ovplyvňuje aj zvýšenie výdaja energie.

Najčastejšími nežiaducimi účinkami tohto lieku sú nevoľnosť, zápcha, bolesti hlavy, suchosť v ústach a vracanie. Liečbu  predpisuje lekár, ale  nehradí ju zdravotná poisťovňa. Pacient si ju musí zaplatiť sám. Samozrejme, liečba musí byť logicky spojená s úpravou životného štýlu.

MUDr. Alena Penesová, PhD., z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied SAV sa zameriava na sú popularizáciu výskumu prevencie ochorení, ktorých príčinou je obezita. Penesová získala vlani  Cenu SAV za to, že sa  snaží prispieť k lepšej osvete, včasnej diagnostik,  liečbe i prevencii .

„Výskyt centrálnej (abdominálnej) obezity bol v roku 2012 u mužov 48,3 percenta a u viac ako polovice – 53,9 percenta žien. Za posledných desať rokov sa však podrobný epidemiologický výskum výskytu a príčin obezity u dospelej populácii nerobil.. V minulosti bol program CINDY, no momentálne nepokračuje.“ povedala Penesová a upozornila, že počet detí s nadváhou a obezitou pribrzdil a ďalej nerastie, aktuálne asi 25 percent detí má nadváhu alebo obezitu.

Už viac ako päť rokov sa snaží  o národný projekt boja s obezitou, ktorý by zahŕňal aj zber epidemiologických dát, aj riešil prevenciu či liečbu obezity. „Zdá sa, že to nepatrí k prioritám zdravotnej politiky, pretože národných plánov boja s obezitou a podobných máme na papieri už viac ako dosť, no bez financovania sa nič nezmení.“ Dodala.

Cenu SAV za popularizáciu  dostala Penesová aj za to, že spolupracovala pri príprave televíznej relácie extrémnych premien, ktorej prvá séria začala v roku 2016.   Robila vstupné aj priebežné interné vyšetrenie na výskumnej klinike v Biomedicínskom centre SAV a potom aj spracovala výsledky a porovnávala ich, ako sa zmenil  zdravotný stav účinkujúcich počas a po schudnutí.

Skúška z anatómie sa na lekárskej fakulte považuje za jednu z najťažších a absolvovať ju musí každý študent. Pitva aj prehliadka ľudského tela. Pozrieť si ju môžete vo virtuálnom svete s 3D okuliarmi. Projekt zrealizovali budúci lekári, ktorí skúšku z anatómie ešte za sebou nemá.  Študent z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského pripravil projekt 3D vizualizácie ľudského tela VR Anatomy, ktorý výrazne pomôže pri štúdiu. „Víziou je zjednodušiť, zefektívniť a spraviť zaujímavejším štúdium medicíny,“vysvetlil medik Tomáš Brngál, ktorý stojí za projektom a aplikáciu vyvinul spolu so študentom informatiky Milošom Svrčekom.

Nápad je pritom jednoduchý. Študenti si nasadia 3D okuliare (VR headset) a vďaka špeciálnej aplikácii sa dostanú do virtuálnej reality. Môžu  spoznávať ľudské telo, vidieť jednotlivé orgány, časti ľudského tela či jeho štruktúry. Môže to výrazne pomôcť pri výučbe iba s doposiaľ používanými knihami, či alebo atlasmi.

V priebehu cvičení v pitevni  študenti nemajú možnosť preskúmať každú jednu štruktúru ľudského tela, vzhľadom na to, že mŕtve ľudské telá sa preparujú postupne. Počas prípravy na skúšku už študenti majú málo času, na to aby chodili pitvať do pitevne. Učia sa tak hlavne z kníh, atlasov a dnes i mobilných aplikácií. Cieľom  je, aby aplikácia  bola interaktívna, dokázala vtiahnuť študenta do deja a poskytla študentom  plnohodnotnú zážitkovú výučbu a lepšiu priestorovú predstavivosť.

Vybrať sa dá z dvoch verzií  programu. Cez mobil stiahnuť špeciálnu aplikáciu a nasadiť si 3D okuliare (tzv. headset). Mobilná aplikácia sa po spárovaní s okuliarmi potom spustí automaticky. V prípade počítačovej verzie programu VR Anatomy na ovládanie aplikácie slúžia špeciálne ovládače.

Po dokončení VR Anatomy  majú v pláne pracovať na ďalších aplikáciách ako VR Physiology, VR Patophysiology alebo VR Histology.  Chceli by vybudovať aj vývojárske štúdio. „Dnes už máme v tíme 3 programátorov, 3D artistu, 4 dobrovoľníkov a spolupracujeme aj s vývojármi z Čiech,“ opísal Tomáš Brngál.

Študentský projektu VR Anatomy  vznikol vďaka partnerstvu  so spoločnosťou Svet Zdravia i spolupráci so spoločnosťami ako Samsung, ESET, Pixelfederation, LLarik, ako aj vďaka podpore z nadácie Tatrabanky. Študenti medicíny si tak už aplikáciu môžu vyskúšať pri učení.

Oslabenie imunity, únava, nedostatok vitamínom a minerálov. Ak chýbajú v prirodzenej výžive, teda v jedle nastupujú na rad výživové doplnky. Na Slovensku sú desiatky farmaceutických firiem, ktoré ich vyrábajú. Výživové doplnky sú potraviny na doplnenie prirodzenej stravy. Sú koncentrovanými zdrojmi živín. Nie sú však liekmi, neslúžia  ani na liečbu aj keď ich vyrábajú farmaceutické firmy. Vybrali sme niektoré z nich.

Biomedica. Podľa vlastných receptúr vyrábajú unikátne výrobky obsahujúce rastlinné extrakty, silice či vitamíny. Biomedica je zameraná na výrobu liekov, kozmetických výrobkov aj výživových doplnkov. V ich prípravkoch sú maximálnej možnej miere využívané iba osvedčené prírodné látky, ktoré pomáhajú organizmu ľahšie prekonať ťažkosti ako prechladnutie, chrípka,  či kašeľ, alebo bolesť svalov a kĺbov. Výživové doplnky značky Biomedica  ponúkajú najmä minerály a vitamíny.

Zerex.sk ponúka výživové doplnky na duševnú pohodu, imunitu a urológiu i na trávenie a metabolizmus. Zákazníci v ponuke nájdu aj doplnky na podporu erekcie, či doplnky stravy aj ďalšie produkty pre ich zdravie. Firma predáva aj parfémy, šampóny aj kondómy. Ide o najznámejšiu slovenskú značku na trhu s prípravkami pre mužov na podporu erekcie a kvalitného sexu.

S rozšíreným sortimentom májú produkty Zerex pomerne odlišnú úroveň kvality. Napríklad produkty na erekciu patrí k najlepším na stredoeurópskom trhu (už 15 rokov). Na väčšine porovnávacích portálov sa tabletky na erekciu umiestňujú na prvých priečkach. Takisto Zerex erekčný doplnky stravy priebežne inovuje a ponúka nové účinnejší prípravky. U iných typov produktov, ktoré uviedli na trh nedávno, to tak skvelé nie je. Napríklad produkty na kĺby. Tu je trend vyrábať komplexný doplnok na kĺby s kolagénnymi peptidy, ktoré podporujú nielen chrupavku, ale aj kosti či väzy. Zerex uviedol na trh nový produkt, ktorý nový trend nesleduje a ponúka len podobné účinky ako rada iných bežných značiek. V rôznych rebríčkoch sa kĺbová výživa Zerex umiestňuje v spodnej časti porovnaní.

ASP s.r.o. vyrába a distribuuje produkty zdravej výživy a prípravky určené najmä pre zvláštnu výživu. Produkty zákazník nájde okrem lekární a predajní zdravej výživy aj v obchodných reťazcoch.  Výrobky sú určené pre zdravý životný štýl, racionálnu výživu aj redukciu hmotnosti a zlepšenie výkonnosti a lepšiu imunitu.

BIOMIN a. s. je slovenská farmaceutická firma, ktorá vyrába výnimočný produkt – prírodný vápnik z vaječných škrupín. Funguje už tridsať rokov. Od bežných prípravkov výrazne odlišuje tým, že nejde o chemicky pripravovanú vápenatú soľ, ale o prírodný produkt pripravený z vaječných škrupín konzumných slepačích vajec. Sú jediný výrobca prírodného vápnika z vaječných škrupín v celej strednej Európe.

Slovenská spoločnosť Kompava vyrába výživové doplnky. Výrobná a vývojová činnosť spojená s výrobou výživových doplnkov prebieha už viac ako dvadsať rokov. Na počiatku sa zameriavali iba na športovcov, ktorí potrebovali k základnej strave pridať viac živín, no doplnky výživy sa dodávali do obchodov so športovými potrebami  a produkty ponúkali aj na športových podujatiach, následne sa dostali aj do lekárni. Všetky výrobky sú z čistých potravinárskych a farmaceutických surovín, ktoré sú povolené v rámci EÚ.

Kliešte nie sú hmyz ako si mnohí myslia, patria totiž  k pavúkovcom. Majú dokonale vyvinuté zmysly. Človeka, či zviera vycítia na diaľku. Samice po nacicaní zväčšia svoju objem niekoľkonásobne.   Kliešte však neútočia iba v lete, no i v zimnom období. Pre človeka aj zviera môžu byť veľmi nebezpečné.

Klimatické zmeny spôsobili, že sa v poslednom období šíria rôzne nebezpečné patogény viazané na kliešte. Tie môžu spôsobiť vážne ochorenia u ľudí i zvierat, ako kliešťová encefalitída,  či borelióza. Nebezpečné patogény je potrebné rýchlo diagnostikovať v krvi nakazených ľudí a zvierat.

Keď sa kliešť prisaje na pokožku človeka, či zviera ani to ani to nepostrehneme. Dôvodom je, že vďaka látkam v slinných žľazách eliminujú všetky procesy, ktorými sa telo bráni pred parazitmi a vytvorí si priestor na cicanie.

Kliešť tak vírusy a baktérie, ktoré má v sebe posúva do tela človeka alebo zvieraťa. Vedci sa pokúsili identifikovať látky, ktoré kliešť využíva a pripraviť proti ním vakcínu.  Imunitný systém  by si po zaočkovaní mal poradiť sám.

Slovenskí vedci pracovali na vakcíne proti zákerným kliešťom. Jed Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ  (ASFEU)  schválila projekt na výskum, ktorý realizoval Ústav zoológie Slovenskej akadémie vied spolu s Virologickým ústavom SAV a Ústavom molekulárnej biológie SAV ešte v novembri 2010.  

Vo vybraných lokalitách  v okolí Bratislavy robili dve vegetačné sezóny robili prieskum zamorenia kliešťami. Kliešte testovali viacerými metódami na prítomnosť rôznych patogénov.  Na projekte pracoval ajLadislav Roller z Ústavu zoológie SAV.  Slovenskí výskumníci zhromaždili údaje pre databázu širokého spektra genotypov infekčných baktérií, z ktorých  pripravovali citlivé bio-čipy a detekčné DNA testy na rýchlu diagnózu patogénov. Vďaka unikátnym molekulárnym a imunologickým metódam spracovali postup pre vývoj vakcíny proti prenosu patogénov z kliešťov do krvi ľudí a zvierat.

Súrodenci Samuel a Daniel Furkovci sú dvojičky. Okrem toho sú to  mladí slovenskí vedci. Pôsobia ako doktorandi na Katedre fyzikálnej a teoretickej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.  Vyvinuli alternatívu umelej pľúcnej ventilácie.  Bratov inšpirovala situácia po vypuknutí nákazy COVID-19 a nedostatok pľúcnych ventilácií.

Furkovci stroj vyrobili s medikom a asistentom na anestéziológii Daliborom Gallikom z Lekárskej fakulty UK v Bratislave a primárom oddelenia ambulantnej chemoterapie Patrikom Palackom z Národného onkologického ústavu.

Ide o alternatívu, ktorú by bolo možné použiť. Cena zariadenia Q-vent je asi 80 eur a denne sú schopní vyrobiť 15 kusov. Zariadenie bolo nazvané podľa začiatočného slova Quest. Keďže pretlak krízových stavov spôsobuje tlak na vývoj alternatívnych riešení.

Prístroj už testovali v Ústave simulačného a virtuálneho medicínskeho vzdelávania Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. 

Už po pár týždňoch  vyvinuli tri rôzne prototypy.  Stroj navrhli zo základných súčiastok a skonštruovali ho v krátkom čase.  Výsledok ich práce už dokonca aj otestovali v šesťhodinovej prevádzke, ešte prebehli skúšky v reálnom prostredí.

Prístroj bol však  testovaný iba na figuríne nabitej senzormi. Tá stimulovala prostredie a merala zároveň aktivitu prietoku plynu, tlaky a iné veličiny. Zaťažovací test bežal niekoľko hodín a testovali, či vydrží mechanika, elektronika a ostatné prvky.  Klinické skúšanie však neprichádza do úvahy. Keďže máme dostatok umelých pľúcnych ventilácií, bolo by to neetické

“Po týchto testoch veríme, že sa nám podarí naše zariadenie na základe klinického pozorovania vylepšiť a poznatky zužitkujeme v novej generácii zariadenia. Zároveň zostavujeme pracovnú skupinu, ktorá zariadenia pomôže nasadiť na pomoc v Taliansku a Španielsku,” povedali autori, ktorí dúfajú, že ich nápad zachránil ľudské životy v čase pretrvávajúcej pandémie.

Okrem toho nedávno predstavili aj iný projekt. Motobicykle, ktoré majú pohon benzínového motora šetrného k životnému prostrediu.  Samuela a Daniel robili výskumy a prvé vynálezy od malička.  Začali s tým,  keď mali päť rokov. Neskôr získali svoj prvý patent. 

Do klinického výskumu  v roku 2019 investovalo 19 farmaceutických spoločností vyše 34 – mil. eur. Medicínska riaditeľka výskumnej infraštruktúry Slovacrin Beáta Čečetková  predstavila výsledky prieskumu, do ktorého sa zapojili spoločnosti združené v Asociácii inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP).

Do klinického testovania sa zapojilo takmer sedemtisíc pacientov. Najviac ich bolo v oblasti diabetológie, nasledovala oblasť  kardiovaskulárnych ochorení.  Výskum liekov robili na dobrovoľníkoch.

 AIFP uviedla, že sa vďaka klinickému výskumu dostáva k pacientom nová a  účinná liečba. Cieľom je zistiť, či je liek bezpečný i to ako účinkuje. Podľa AIFP sú klinické štúdie dnes viac špecializované a personalizované.

Klinické skúšanie má prísne pravidlá. Z každých 25- tisíc látok sa z laboratória do klinického testovania na ľuďoch dostane 25 liekov. Najskôr ide o laboratórne testovanie, ktoré môže trvať aj celé roky.  Ak sa ukáže, že liek je bezpečný, otestujú ho b priebehu niekoľkých mesiacoch na desiatkach ľudí. Nasleduje ďalšia fáza, pri ktorej odborníci testujú nežiadúce účinky na stovkách ľudí.  Napokon preveruje účinnosť aj dávkovanie lieku na tisíckach ľudí až následne môžu byť registrované.

Na porovnanie v Českej republika sa do štúdií zapája takmer až trikrát viac dobrovoľníkov.  Na Slovensku to bolo takmer 7- tisíc. V Českej republike to  bolo viac ako 21,5 -tisíc ľudí.  

Od roku 2018 je Slovensko je súčasťou európskej siete zameranej na akademický klinický výskum – Ecrin (European Clinical Research Infrastructure Network). Cez  národnú sieť Slovacrin, ktorá pôsobí pri Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach sa tak stalo pozorovateľom v organizácii, ktorá realizuje medzinárodné klinické štúdie.

Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu zastupuje viac ako 30 farmaceutických spoločností, ktoré pôsobia na Slovensku. Vznikla v novembri 2013 ako nástupnícka asociácia po zániku Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS). Je členom European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations.