Obojživelníky s názvom albanerpetontidy žili na zemi 165 miliónov rokov. Vymreli pred dvoma miliónmi rokov. Sedeli na strome a čakali na korisť. Lovili vďaka vystreľovacieho jazyka, podobne ako to robia chameleóny. Ich zachované telo .Vedci mohli zachované telo obojživelníka preskúmať vďaka jeho zakonzervovaniu v jantári. Fosílie sa nachádzajú v Severnej Amerike, Európe či Ázii.
V medzinárodnom tíme, ktorý skúmal živočícha bol i evolučný biológ a paleontológ z Univerzity Komenského (UK) Andrej Čerňanský. ktorý pôsobí na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty UK. Magisterské štúdium absolvoval na Katedre geológie a paleontológie PriF UK a v roku 2011 tam absolvoval aj doktorandské štúdium. Pôsobil na SAV a v roku 2012 Humboldtovo štipendium a pracoval na Senckenbergovom výskumnom inštitúte vo Frankfurte nad Mohanom. Publikoval mnoho vedeckých článkov.
Prvýkrát sa podarilo živočíchov preskúmať v plnej kráse až vďaka mjanmarskému kriedovému jantáru. Jantár z Mjanmarska je datovaný na 99 miliónov rokov a uchoval už fosílie hmyzu, škorpiónov, rastlín či dinosaurích pierok.
Zvieratá žili pred 99 miliónmi rokov majú zachované i mäkké tkanivá ako napríklad očné viečka a viditeľné sú i zvyšky jazyka., no vyzerajú akoby zomreli iba nedávno. „V paleontológii je to skutočne unikátne,” opísal Čerňanský.
Podľa jeho slov, keď sa človek na takéto nálezy pozerá v mikroskope, tak si musí v duchu občas pripomenúť, že ide o zviera, ktoré žilo pred 99 miliónmi rokov. Vďaka dokonalému zachovaniu v jantári to vyzerá ako niečo, čo zomrelo iba nedávno. „V paleontológii je to skutočne unikátne,” doplnil vedec. Vedci zistili, že albanerpetontidy nežili pod zemou, ale na stromoch a správali sa ako chameleóny. Mali vystreľovací jazyk, ktorého mechanizmus sa podobá na chameleóny skôr než na akékoľvek obojživelníky. Albanerpetontidy z jantáru predstavujú nový rod, ktorý dostal meno Yaksha peretti. Ich detailnú morfológiu študovali i s použitím počítačovej tomografie.